Vy ste poslali

Článok : Alfa ROMEO 159

Design
Predok je oproti svojmu predchodcovi viac prepracovaná. Na stredu je umiestnená trojuholníková maska a kruhovým znakom. Ďalšou novinkou je tvarovaná predná kapota do písmena "V", ktorá dáva vozidlu Alfa Romeo 159 väčší zamračenost. Svetlomety sú hlboko zasadené a dopĺňajú tak predok. Ostrá línia začína na spodnej hrane predného spojlera a končí na spodnej hrane bočných okien. Pri pohľade zboku je vidieť pomerne dlhá kapota s veľmi zakloněným čelným sklom, posunutým čo najviac dozadu. Hrana vychádzajúce z prednej kapoty, pokračujúca smerovkami, kľučkami dverí, končí pri zadných svetlometov.
Motor
Alfa Romeo 159má v ponuke hneď šesticu motorov. Sú tri vznetové a tri zážihové motory. Zážihové motory majú objem 3.2 JTS V6, 2.2 JTS a 1.9 JTS. Všetky sú vybavené priamym vstrekovaním paliva. Dieselové motory sú vybavené turbodúchadlom a vstrekovaním common-rail. Ide o päťvalec 2.4 JTDM 24v, štvorvalce 1.9 JTDM 16V a 1.9 JTDM 8V.
Zážihový motor 3.2 disponuje výkonom 260 koní pri 6200 ot / min. a krútiacim momentom 322 Nm pri 4500 ot / min. Motor 2.2 má 185 koní pri 6500 ot / min. a motor o objeme 1.9 má 160 koní. Oba dva motory majú 230 Nm pri 4500 ot / min. Motory spĺňajú emisie v súlade s normou Euro 4.
Vznetový motor 2.4 má výkon 200 koní pri 4000 ot / min. a krútiaci moment 400 Nm pri 2000 ot / min. Motor s objemom 1.9 16V má 150 koní pri 4000 ot / min. a krútiaci moment je 320 Nm pri 2000 ot / min. najslabší motor má 120 koní pri 4000 ot / min. a krútiaci moment 280 Nm pri 2000 ot / min.
Podvozok
Všetky motory využívajú šesťstupňovej mechanickej prevodovky. K dispozícii budú aj automatické a robotizované prevodovky. O delenie momentu sa stará diferenciál Torsen, ktorý nevyužíva elektroniku
. Podvozok vpredu je z lichobežníkových náprav s vysoko umiestneným ramemen. Vzadu sa nachádza viacprvková záves Multilink. Alfa Romeo 159využíva klasické vinuté pružiny s dvojplášťovými tlmičmi. Všetky verzie majú kotúčové brzdy na všetkých kolesách. Ďalej je vybavený klasickými systémy ako ABS, EBD, ESP, ASR.
Interiér
Alfa Romeo 159 síce nezaprie športové eleganciu, ale nepatria k tomu střídmějšímu čo mohli dizajnéri navrhnúť. Po usednutí za tříramenný volant se Vám naskytne pohled na dvojici kruhových přístrojů. Ďalej sú to kruhové výduchy ventilácie a trojica prístrojov, umiestnených na strede prístrojovej dosky, ktorá je natočená smerom k vodičovi.
Zdroj: http://linkuj.cz/?id=show&viewnr=4&typ=0&par=84983

Alfa Romeo 159 2,2 JTS: nový kráľ strednej triedy?

Alfa Romeo nedávno pre dstavila svoj nový model 159. Proti rýdzo emotivnímu predchodcovi menom 156 však narástol do všetkých strán a aj nabral na váhe. Je na čase ukázať, či sa z Alfy stala usadlá dáma stredného veku, alebo je aj naďalej temperamentný milenkou s dostatkom praktickosti.

Len málo automobiliek dokáže rozpútať tak emotívne diskusia
o svojich modeloch. Jedným z členov tohto klubu je tradičná talianska automobilka Alfa Romeo, ktorá je u nás dobre známa a má tu veľa svojich priaznivcov aj odporcov. Alfa Romeo pred takmer deviatimi rokmi predstavila svoj model 156, ktorý svojím dizajnérskym poňatím znamenal doslova revolúciu. Tento dizajn sa potom premietol do spústy iných automobilov a ešte teraz môžeme nájsť veľa nových vozidiel
, Ktoré čerpajú niektoré prvky z jeho poňatie. Alfa 156 získala množstvo prestížnych cien a získala si rešpekt automobilových priaznivcov za svoje brilantné jazdné vlastnosti, n a svoju dobu nadpriemerne výkonné motory a taktiež za svoj charakter. Na druhej strane prenasledoval tento model oblak negatívnych vlastností, ako je malý kufor, nedostatok miesta na zadných sedačkách a pre svoj športový charakter nedokázala ponúknuť širokej verejnosti dostatok vlastností, ktoré by zákazníkov viedli k kúpu
. Na jeseň minulého roka však prišiel nástupca tohto modelu, ktorý mal doviesť všetko ešte ďalej a ponúknuť zákazníkom aj to, čo im u Alfy 156 chýbalo. Či sa to Alfe podarilo a nový model 159 je viac ako dôstojným nástupcom, si môžete prečítať v našom teste.
Veľká kráska
Predchádzajúce generácie trochu trpela na nedostatok miesta a to hlavne na zadných sedačkách. Malý sedan 156 patril svojou dĺžkou naozaj k najmenším vozidlam daného segmentu, na druhú stranu práve jeho relatívne malá veľkosť umocnovala športový charakter vozidla a aj vďaka krátkym previsom karosérie do sahoval výborných jazdných vlastností. Lenže bol to jednoducho malý, výkonný sedan strednej triedy. Nová generácia Alfy vykročila v ústrety zákazníkom, ktorí volali po väčšej praktickosti a poriadne vyrástla. Na dĺžku teraz meria 4 660 mm, čo je o 225 mm viac, ako u Alfy 156. Šírka potom vzrástla o 85 mm na 1 828 mm a výška sa potom v závislosti na verzii zmenšila o približne 10 mm. Veľký nárastom prešiel aj potrebný rázvor, ktorý svojím spôsobom zabezpečuje dostatok miesta pre posádku. Ten vzrástol o 105 mm na súčasných 2 700 mm. Samotný nárast rozmerov nie je pre automobil až takou prekážkou, ak by ruka v ruke s týmto procesom nevzrástla aj hmotnosť. Tá išla hore o 250 až 300 kg podľa motorické verzie, čo je nárast skutočne veľký. Ďalším negatívom proti minulej generácii, ktoré môže ovplyvniť jazdné vlastnosti a pôžitok z jazdy
, Je aj zväčšenie tzv previsov. Tie majú teraz hodnotu 1 960 m m, čo je tiež nárast a to o 120 mm. Práve prevismi za kolesami výrazne ovplyvňujú jazdné vlastnosti, a tak je otázkou, ako si s tým technici a konštruktéri v novom modeli poradili.

Alfa 159 výrazne narástla a pridala k tomu aj poriadnu dávku nových kilogramov.
Kabát nového modelu si vzal na starosť známy dizajnér Giugiaro, ktorý s talianskou automobilkou spolupracoval aj na ďalších modeloch. A treba uznať, že urobil kus dobrej práca
. Nová Alfa vychádza z posledného trendu tejto automobilky, ktorý ju robí kedykoľvek kedykoľvek úplne jednoznačne identifikovateľná. Nech sa na ňu pozriete z akejkoľvek strany, okamžite je jasné, o koho ide. Zadné úzke svetlomety, ktoré prechádza do veka kufra, hlboký klin, ktorý skrýva mriežku chladiča a taktiež úplne originálny dizajn predných svetlometov. U Alfy došlo aj k návratom od netradičných pokusov ku klasickým riešením. Kľučky zadných dverí sú t eraz na obvyklom mieste a nehrozí tak, že si novú Alfu 159 budú neskúsení ľudia pliesť s coupé.
Design Giugiara využíva prvkov, ktoré Alfu 159 jasne a okamžite identifikujú.
V čase, keď zadné kľučky v rohoch dverí používa čoraz viac automobiliek, je to správny krok, ktorý nevtáhne Alfu späť do priemeru. Viditeľné je aj natiahnutie čela a prednej kapoty, pod ktorou by sa na pohľad vošiel aj väčší osemvalec. Alfa 159 je pri tomto pohľade veľmi uhladená a je vidieť, že ide o klasický sedan s dlhšou prednou časťou a kufrom, na ktorého víku nájdete odrthovou hranu, ktorá voľne prechádza do zadných blatníkov. K praktickej farbe karosérie sa potom hodí aj lúčový design 17 "kolies z ľahkých zliatin.
Pod dlhú prednú kapotu by sa vošiel aj osemvalec --- Zadné veko kufra zdobia odtrhová hrana --- Lúčový dizajn kolies dobre korešponduje s praktickou farbou karosérie.
Verzia Alfy 159 s motorom 2,2 JTS je vybavená dvojicou koncoviek výfuku, ktoré tak zvyšujú estetický a dynamický dojem. Celá zadná časť ide akoby nahor a navodzuje pocit, že Alfa je mierne přikrčení na svojich predných kolesách a čaká, kedy dostane povel, aby vyrazili vpred. Rovnako ako v minulej generácii, má aj nová stopadesátdevítka veľmi úzke zadné svetlomety, ktoré sú rozdelené na dve polovice vekom kufra. Pod kryty zadných svetiel sa potom rysujú jednotlivé kruhové segmenty. Pri pohľade na veko kufra je ihneď jasné, že naloženie nebude práve najpraktickejšie a že otvor nebude patriť medzi najväčšie. Novinkou je aj absencia zámku alebo držadlá pre otvorenie kufra. K tomu slúžia buď ovládač v interiéri, alebo kľúčik zapaľovania.
Dvojice koncoviek výfuku, spolu s úzkymi zadnými svetlometmi a absenciou otvorení kufra na veku kufra.
Ak je možné zadnej partie novej Alfy označiť ako pomerne klasické, tak doslova perlou na dnešn om trhu je jej čelo. Úplne originálny dizajn čela, mriežky chladiča a predných svetlometov robí zo "stopadesátdevítky" dizajnérsky skvost. Vďaka vytaženým a širokým blatníkom, klesajúca horná linke svetlometov a hlbokému klinu mriežky chladiča pripomína Alfa pohľad přimračené šelmy.
Příd spolu s prednou maskou a originálnymi svetlomety odlišujú Alfu 159 od všetkých ostatných konkurentov.
Svetlomety sú potom samostatnou kapitolou. Trojica okrúhlych bodových svetiel chýba tradičné krytie a sú len zapustené do prednej masky. Práve absencia klasického krytu, hoci číreho, je návrat k tradičnému konceptu svetiel, ktoré sme mohli vidieť na automobiloch naposledy v osemdesiatych rokoch minulého storočia. K novej Alfe sa však hodí výborne a navyše plní svoju funkciu na sto percent. Hoci v dnešnej dobe používa xenónové svetlomety mnoho automobiliek, rozdiely v účinku a osvetlenie priestoru sú obrovské. Svet la Alfy by som bez obáv zaradil k absolútnemu vrcholu medzi dnešnými automobilmi. Jej účinok je výborný a takmer nie je potrebné používať diaľkových svetiel. Alfa sa tak aj v tomto bode môže smelo a bez ostychu zaradiť na vrchol nielen tejto triedy, ale takmer všetkých vozidiel na dnešnom trhu.
Obavy z prípadnej zlej údržby, alebo hluku, ktorý by mohol spôsobiť vzduch narážející do jám v prednej maske, sú nepárne. Za celú dobu testovania nedošlo k akémukoľvek znečisteniu vplyvom rozbředlého snehu. A ak by k tomu predsa len došlo, svetlá sú zapustené do hladkého plastového panelu, ktorý sa dobre udržiava. Trojica ostrekovačov na každú "bodovky" potom svetlo dokonale očistia. Vďaka dobrej aerodynamike vzduch nevytvára negatívny hluk pri jazde a to ani pri naozaj vysokých rýchlostiach.
Perlou dizajnu novej Alfy sú určite predné bodové svetlomety.
Veľkým, byť na pohľad nie toľko viditeľným rozdiel om sú aj vonkajšie spätné zrkadlá. Kvapkoviteho tvar minulej generácie vystriedali tvary viac klasickej a hlavne aj praktické. Zrkadlá tak plní svoju funkciu veľmi dobre a dopraje vodičovi výborný výhľad dozadu. Ak si teda niekto sťažoval, že malá, ale elegantný zrkadlá neplní svoju funkciu, bude u novej generácie spokojný. Teda ak mu nebude viac chýbať ona elegancie ...
Nový tvar a veľkosť vonkajších spätných zrkadiel priniesla viac výhľadu pre vodiča --- Rozdiel oproti minulej generácii je veľmi viditeľný.
Alfa Romeo 159 svojim dizajnom vyzrála. Cez výrazné zväčšenie rozmerov neprišla o svoju originalitu a eleganciu. Široké blatníky, vyšší zadok a hlavne prednej partie potom pôsobí na oko veľmi dynamicky a športovo. K tomu prišli aj iné zmeny, ako sú napríklad väčšie vonkajšie spätné zrkadlá, návrat kľučky zadných dverí na pôvodné miesto, alebo absencia otváranie veka kufra zvonku. Svojim kabátom sa tak Alfa 159 určite radí k vrcholom dnešných sedanov strednej triedy. A ak panovali obavy, že to už nebude tak uhladené Cuore Sportivo, tak po zhliadnutí novej generácie je vidieť, že boli nepárne.
Porovnanie generácií
Alfa Romeo 159 je tretím modelom v rade sedanov strednej triedy talianskej automobilky. Tieto tri generácie majú niečo spoločné, hoci je od seba delí trinásť rokov. Základom je koncepcia vozidiel. Po ústupe od zadného náhonu majú všetky tieto generácie usporiadanie motora vpredu a náhonu predných kolies. Výnimkou sú potom iba špeciálna edícia modelu 155 Q4 a Alfa 156 Crosswagon Q4, teda modelov s náhonom na všetky kolesá. Práve k tomuto sa Alfa začala vracať na sklonku života svojho modelu 156 a plne ho začala využívať v novej generácii, teda v Alfe 159. Bohužiaľ tento náhon nie je stále k dispozícii ku všetkým motorizáciam, ale zatiaľ iba k šesťvalcu 3,2 JTS.
Všetky tri g enerácie, teda model 155, 156 a 159, majú niekoľko zhodných prvkov. Tým hlavným sú predné úzke svetlomety, ktoré prešli od úzkeho obdĺžnikov, cez úzky lichobežník až na trojicu bodovek u Alfy 159. Ďalším spoločným prvkom je zvažujúca sa predná kapota s relatívne nízkym predným nárazníkom a pruhom mriežky chladiča. U modelu 156 sa Alfa opäť začala vracať k klínovité mriežke chladiča. Tento návrat sa ešte umocnil po faceliftu tohto modelu a vyvrcholil u novej generácie Alfy 159.
Úzke predné svetlomety, spolu s nízkym nárazníkom a klinovitou mriežkou chladiča spája všetky tri generácie.
Výraznejšej rozdiel je potom pri pohľade zozadu. Tam už kontinuitu generácií nie je tak zrejmá. Svetlomety novej Alfy 159 čiastočne vychádza z modelu 156, ktorý je ale veľmi vzdialený od pôvodnej Alfy 155.

Pri pohľade zozadu možno pozorovať nadväznosť hlavne modelov 156 a 159.
Najväčší rozdie l medzi generáciami je potom skrytý v kufri. Ten v Alfe 155 patril na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia k nadprůměru. Mal objem cez 500 litrov, čo je proti 380, resp. 405 litrom v Alfe 156 a 159 obrovský rozdiel. Spoločné potom majú všetky tri generácie aj vysokú zadok a krátke veko kufra, ktoré plynule nadväzuje na zvyšok karosérie.
Ak som v úvode písal o zväčšenie rozmerov, ktoré malo priniesť aj viac praktickosti, potom pri pohľade do interiéru každý hneď pozná, či sa tento krok podaril, alebo bol zbytočný. V skratke možno povedať, že miesta je teraz v Alfe požehnane a že aj cestujúci na zadných sedadlách nebudú nijako trpieť na nedostatok miesta pre nohy, čo majitelia Alfy 156 dobre poznajú. Zmeny však nie sú iba v tonáže, ale nová Alfa sa môže pochváliť aj rozdielnym poňatím dizajnu interiéru.
Ten doznal istých zmien, avšak ani tu sa ruka dizajnéra nijako zvlášť neodovzdal a zme ny nie sú výrazné. Nebyť Alfa 159 novým modelom, dalo by sa s určitým privretím oka povedať, že ide o veľký facelift. Na druhej strane v automobilovom priemysle platí dvojnásobne, že nie je potrebné meniť to, čo dobre funguje. A estetika, funkčnosť a ergonómia palubnej dosky, prístrojového panelu a jednotlivých ovládačov patrila aj v minulosti na devízy automobilov Alfa Romeo.
Palubná doska, spolu so stredovým panelom si zachovala svoj duch. Kruhové ukazovatele rýchlosti a otáčok motora síce ustúpili běžnějšímu poňatie, ale napriek tomu si zachovali športový vzhľad. Okrúhle zostali tiež výduchy ventilácie, okrem výdych pod predným oknom, ktorý sa objavil u Alfy už v minulosti. Ako sa dizajn nového interiéru podaril, môžete koniec koncov posúdiť sami.

Palubná doska si zachovala svoje poňatie z minulej generácie a zmeny sú skôr kozmetické.
Ak automobilka BMW
ustúpila od stredového pan elu, ktorý je mierne natočený smerom k vodičovi, tak Alfa si tento užitočný prvok zachovala. Na druhej strane sa zmenou vonkajších rozmerov, prišila aj rozmerové zmeny do interiéru. Novinkou sú potom u Alfy 159 kruhové výduchy nad stredovým panelom, pod ktorými nájdete užitočné ukazovatele teploty vody, stavu paliva a teploty oleja. Niekomu sa môže zdať, že ide o drobnosti, ale v čase, keď veľa výrobcov neosadí automobil ani ukazovateľom teploty chladiacej kvapaliny a to ani vo vrcholných verziách, je potrebné taliansku automobilku pochváliť. Najmä potom teplota oleja sa môže športovo ladenemu vodiči
hodiť. U verzie s naftovým turbomotorom sa potom rad ukazovateľov doplnená o ukazovateľ plniaceho tlaku turbodúchadla.

Kruhové výduchy a ukazovatele teploty, paliva a teploty oleja sú namierené smerom k vodičovi.
Detaily budíkov - teplota chladiacej kvapaliny, teplota oleja a stav paliva v nádrži.
Stredový tunel potom prechádza k originálnemu autorádiu, ktoré je možné nahradiť navigačným systémom. Pod ním sa nachádza ovládanie kúrenia a klimatizácie. Testovaný model disponoval manuálnou klimatizáciou, ale len za mierny príplatok je k dispozícii aj automatická dvojzónová, alebo aj trojzónová klimatizácia, čo je v tejto triede trochu nezvyklé.
Ovládanie autorádia, kúrenia a klimatizácie.
Veľkou zmenou je u Alfy 159 štartovanie, to sa uskutočňuje prostredníctvom tlačidla napravo od autorádia. Po vložení špeciálneho kľúča do dierky nad týmto tlačidlom a zošliapnutí brzdového a spojkového pedálu, môžete smelo štartovať jedným dotykom tlačidla. Nemusíte mať obavy z možného vypadnutia kľúča počas jazdy a zhasnutí motora, po naštartovaní nemožno kľúč vyňať a počas jazdy nemožno ani auto vypnúť stlačením tlačidla Štart / Stop. Ak by sa náhodou vybil akumulátor a auto nešlo otvor iť diaľkovým ovládaním, skrýva v sebe aj klasický kľúč, ktorým možno auto mechanicky odomknúť.

Konektor pre vloženie kľúča a tlačidlo START / STOP --- Špeciálne kľúč v sebe schováva aj ten klasický pre prípad núdzového otvorenia dverí.
Veľkou premenou prešla prístrojová doska, ktorá stratila svoju originalitu, teda dvojicu oddelených ukazovateľov. Miesto nich nájdete
guľaté ukazovatele s informačným displejom, ktoré sú schované pod tvarovaným previsom. Prístrojová doska
je potom schovaná za trojramenným volantom s optimálnou šírkou venca, ktorý je na dotyk z kvalitného a neklouzajícího materiálu
Rýchlomer a otáčkomer je teraz schovaný pod tvarovaným previsom a za športovým
volantom.
Tachometer aj otáčkomer si zachovali športový nádych. Okrúhly dizajn s lemovaním z lesklého materiálu a červené podsvietenie vyzerá dobre. Veľké plus potom patrí informačn ému displeji medzi nimi. Ten umožňuje navoliť široké spektrum informácií a to vždy v ľubovoľnej dvojici, ktorú si sami zvolíte. Nie ste odkázaní na továrenské nastavenia, a tak hodnoty, ktoré uvidíte sú presne tie, ktoré potrebujete a chcete vidieť. Palubný počítač umožňuje túto skvelú funkciu hneď v dvoch režimoch, tzv Trip A a Trip B, takže jedným stlačením tlačidla môžete prepínať medzi štyrmi z cca 8 údajov, ktoré ponúka.
Príjemným detailom je potom digitálne počítadlo kilometrov. To meria klasicky na stovky metrov, však proti iným digitálnym počítadlům nenaskakují tieto číslice postupne, ale ukazovateľ stoviek metrov je animovaný a "otáča" sa rovnako ako mechanické ukazovatele. Ak detaily tvoria celok, potom tento patrí k tým veľmi príjemným a estetickým.
Okrúhle budíky a veľmi sofistikovaný palubný počítač sú na vysokej estetickej i funkčnej úrovni.
Za volantom sú schované aj nezvyčajne tvarované páčky stieračov a svetlometov. Tie sú doslova posiate rôznymi tlačidlami s veľkým množstvom funkcií. Zo začiatku mi pripadal ich viacuhlový tvar ako nevhodný k zvyšku interiéru a ani ich dizajn mi z počiatku nepripadal nijak vydarený, avšak po chvíli jazdenia sa ukázalo, že byť známy aj dizajnersky vydarenejší kúsky, ergonómia a funkčnosť je perfektný. Všetko je na dosah, vzdialenosť od venca volantu, je tiež dobrá a ovládanie nebude robiť problémy ani menším vodičom.

Páčky pod volantom sú posiate tlačíko s rôznymi funkciami --- Ergonómia je výborná.
Ak sa vám zdá, pri čítaní tohto testu, že je Alfa 159 bez chyby, tak prišiel čas aj na miernu kritiku. Tou kritikou nie je nič iného, ako otváranie veka kufra. Na výber máte dve možnosti. Tou prvou je kľúč diaľkového ovládania, na ktorom je tlačidlo, slúžiace na otvorenie kufra. Ak máte naštartované alebo kľúč ?ik v zapaľovaní, príde na rad druhá možnosť a tou je tlačidlo na otvorenie kufra v interiéri. Ak ste zvyknutí na to, že sú tieto interiérové mechanizmy niekde v blízkosti vodičovej sedačky, popr. po vzore Fordu vľavo od volantu na palubnej doske, budete sklamaní. Tlačidlo na otvorenie kufra je umiestnené úplne nezmyselne na strope interiéri pri prednej lampy. Ak teda chcete otvoriť kufor bez pomocou kľúča, musíte sa zložito nasoukat dovnútra vozidla a kufor si otvoriť. Ak vystupujete z auta, tak možno ešte hovoriť o nejakom komforte, čo ale neplatí ak ste vonku z auta, nemáte kľúče a musíte zložito hľadať toto tlačidlo. Podobný systém možno nájsť aj v ďalších nových modeloch celého koncernu Fiat, hoci niektoré z nich majú toto otváranie aspoň na palubnej doske. Za toto si Alfa zaslúži minimálne zhoršenú známku.

Nezmyselne umiestnené otváranie veka kufra.
Pochvalu a čiastočne tiež aj miernu kritiku si zaslúži radiaca páka a tlačidlo výstražných svetiel. Proti Alfe 156 došlo k výraznému skráteniu Řadičky, čo prinieslo veľkú estetickú zmenu k lepšiemu. K autu sa športovým nádychom nepatria "šaltrpáka z autobusu". Na predĺženom stredovom paneli potom nejdete trojicu tlačidiel. Jedno slúži na vypínanie preklzu a stabilizácie, ktorá ide u Alfy úplne vypnúť, a potom aj tlačidlo výstražných svetiel. To je sice pekne červené a dobre viditeľné, na druhú stranu je trochu od ruky av čase núdze sa hľadá veľmi zložito. Umiestnenie na stredovom paneli, alebo bližšie k volantu by neuškodilo.

Priaznivci športového zvezenie ocenia skrátenú radiacu paku --- Trochu od ruky je tlačidlo výstražných svetiel.
Alfa si poradila s novým dizajnom veľmi dobre a interiér nového modelu patrí opäť k najelegantnejším v segmente. Malú Kaňka na kráse interiéru je jeho veľkosť. Alfa v podstate napodobil a vzhľad minulej generácie, ale všetko umiestnila na väčšiu plochu a tak, ak ju nedovybavíte navigačným systémom, bude sa vám zdať stredový panel príliš veľký a prázdny. K tomuto pocitu pomáhala aj farba a materiál, ktoré patria k štandardu. Ak zvolíte imitácii karbónu a tmavší odtieň, veľké plochy nebudú už také výrazné. Nebyť nevhodne umiestneného otváranie kufra, nebolo by ju čo vytknúť.
Miesta pre päť chlapov
Ak máte skúsenosti s Alfou 156, iste mi dáte za pravdu, že jedným z parametrov, s ktorým sa nemohla nijako chváliť, je tonáž interiéru. Na zadných sedadlách bolo miesta pre nohy tragicky málo a ak ste vyššej postavy, tak ani za volantom nebolo miesta na rozdávanie. Zväčšenie rázvoru o viac ako 100 mm však urobilo svoje a Alfa vnútri narástla do správnych rozmerov. Interiér tak ponúka päť plnohodnotných miest, na ktorých nemá problém ani posádka zložená z vyšších osôb. Pri j azde v piatich ľuďoch netrpel nikto na nepohodlie ani na priestor pre nohy. Vpredu nájde ako vodič, tak spolujazdec dostatok miesta a pre cestujúcich vzadu to platí dvojnásobne.
O dostatku miesta sa potom viažu aj použité sedačky. Po týždennom teste možno súhlasiť, že Alfa získala maximálne možné hodnotenie v nedávnom teste autosedačiek ako za komfort tak za bezpečnosť. Hoci možno vybrať z viacerých typov sedačiek a tie v testovanej Alfe patrili k základným, sú veľmi komfortné a pohodlné. Nie sú síce tak tvrdé, ako ste si mohli u Alfy zvyknúť, predsa nijako neznižujú komfort a ani pôžitok pri športovejšej jazde. Predné sedačky, hoci nepatrí k športovým v ponuke Alfy, disponujú dostatočným bočným vedením, aby vás udržali v správnej polohe aj pri rýchlych prejazdoch zákrutami.

Dobre tvarované, výškovo nastaviteľné sedadlo vodiča je veľmi komfortné.
Vzadu nájde dostatok miesta aj troj ica dospelých osôb.
Skoupý kufor
Hoci je Alfa Romeo 159 autom so športovým nábojom, bez praktickosti by na dnešnom trhu uspel len ťažko. Dôležitým faktorom pre úspech je aj veľkosť kufra. Hoci došlo k nárastu o 27 litrov na 405 l batožinového priestoru, patrí táto hodnota stále k najmenším v segmente. Preč sú doby Alfy 155 a jej kufri s objemom viac ako 500 litrov. Prípadný záujemca tak musí neotřelý design a výkony vymeniť za menší kufor. Výhodou Alfy 159 je potom možnosť priplatiť za sklopné zadné opierky sedačiek v pomere 1:2. Avšak ani potom nemožno hovoriť o veľkej praktickosti. Plusom je tiež možnosť sklopenia časti stredného operadla, čo umožní prevážať napríklad lyže alebo dlhšie predmety.
Už samotný nakladacie otvor neni vôbec veľký. Šírka by ešte šla, vstup je však pomerne úzky, a tak na väčšie škatule musíte zabudnúť. Nevýhody, ktoré plynú z koncepcie sedanu, sa u Alf y prejavujú v celej kráse. Avšak touto chorobou trpia všetky sedany. Len ťažko narazíte na taký, ktorý by mal otvor pre nakladanie väčšie. Samotný objem kufra to potom už nezachráni. Praktickosť tejto koncepcie je jednoducho malá.
Nakladacia otvor nie je práve najväčšie a na krabice musíte zabudnúť.
Hĺbka a šírka kufra je na priemernej úrovni, výhodou je potom možnosť prevozu dlhších predmetov.
Ak si priplatíte za sklopné zadné operadlá, môžete získať priestor pre prevoz väčšieho nákladu, ktorého využitie by som videl tak pre rozloženej skrine alebo koberce. Trochu ma tiež zarazilo, že dvierka otvoru v operadle nešlo úplne zatvoriť a je vidieť, že presne nepasujú. Vykládke potom bráni aj vysoká nakladacia hrana kufra.
Variabilita sedanu je priemerná a ani príplatková sklopné sedadlá nezachráni slabú praktičnot vo využití kufra.
Posledná interiérovú položkou sú odkladacie pries tory. V Alfe jich zrovna moc nie je a keď pominu tie úplne klasické pred spolujazdcom a vo dverách, potom zostáva iba trojica priestor. Prvá je určená pre cestujúcich vzadu a miesto na odkladanie je umiestnené medzi operadlami predných sedadiel. Zostávajúce dva sú už pre cestujúcich vpredu. Pod lakťovou opierkou sa nachádza hlboká schránka a pred ňou je potom zhrňovacia priestor, ktorý slúži buď ako popolník, alebo ako držiak na nápoje.
Pod kapotou testovanej Alfy sa nachádzal najsilnejší ponúkaný štvorvalec. Ide o motor s priamym vstrekom paliva JTS s objemom 2,2 litra s výkonom 136 kW (185 k) pri 6 500 a krútiacim momentom 230 Nm v 4 500 otáčkach. Litrový výkon cez 61 kW patrí opäť k najlepším na dnešnom trhu a okrem ostré štvorvalce Hondy alebo Toyoty bude len ťažko hľadať konkurenta. Základná charakteristika motora ukazuje, že ide o klasický šestnáctiventil s pomerne vysoko položeným výkonom a krútiacim momentom. Napriek tomu je to výrazný pokrok proti minulej generácii Twin Spark motorov ai proti motora 2,0 JTS. Ak ste mali alebo máte skúsenosť s minulou generáciou motorov, tak hlavným charakterom je potreba motor vytacat, aby ponúkol dostatok výkonu na solídne dynamike. Motor 2,2 JTS si časť tejto charakteristiky ponechal, ale zároveň pridal dnes toľko požadovaný výkon aj v nižšom spektre otáčok. Zároveň sa mierne vytratil onen pocit, keď sa do toho motor po prekročení pásma troch až troch a pol tisíc otáčok poriadne obul a zatlačil vodiča do sedadiel. Štvorvalec JTS je proti svojmu predchodcovi ďaleko lineárnější a jeho charakter sa blíži šestiválcům. Záťah je na slušnej úrovni od prekročenia dvoch tisíc otáčok, ktorý nepoľavuje až k vrcholu výkonu. Treba povedať, že po prekročení tri a pol tisíc opäť naberie ten správny ťah, ponúkne perfektný pocit z akcelerácie a zároveň pridá aj veľmi dobré re álne zrýchlenie. Avšak tento pocit nie je tak silný, ako u starších dvojlitrov. Vyššia záťah od nižších otáčok je spôsobený hlavne vyšším krútiacim momentom a teda aj väčším výkonom v nižších otáčkach, ktorý u tohto štvorvalce dosahuje podobné hodnoty, ako u šesťvalce 2,5 v Alfe 156. Nové štvorvalce tak opäť patrí k absolútnej špičke a Alfa sa za svoj motor určite nemusí vôbec hanbiť, veď aj slabší motor 1,9 JTS patrí so svojimi 118 kW výkonnostne na vrchole na trhu.
Nový motor tak určite zaujme širšie spektrum zákazníkov, ako ten minulý, na druhej strane môže byť miernym sklamaním pre fanúšikov tejto talianskej automobilky. Ona surovosť a rýdzo športový charakter je dosť obmedzený a pocit zo slušného stáda koníkov je linearitou potlačený. Môže sa tak stať, že sa vodiči nebude zdať Alfa 159 s týmto motorom tak rýchla, ako Alfa 156 s dvojlitrovým Twin Spark, ale v súboji s časomierou je vidieť, že si svoju dynamiku zachovala. Iba ony nárasty výkonu nie sú tak citeľné. K motora je tiež potrebné spomenúť jeho odhlučnenie, ktoré je v Alfe 159 veľmi dobré a je to aj pokrok, ktorý smeruje k širšiemu spektru zákazníkov. A opäť platí, že každá minca má dve strany. Tou druhou stranou mince, čiže motora, je práve zvuk, ktorý patrí neodmysliteľne k tejto automobilke. Motor je utlmený veľmi dobre ai napriek dvojicu výfukov sa jeho zvuková kulisa premieta do kabíny len veľmi vzdialene a tlmene. Môžete sa snažiť motor vytáčať akokoľvek, ale do päť a pol, až šesť tisíc jednoducho nie je počuť. Komfort tak zvíťazil nad zážitkom.
Ak budeme hodnotiť motor športovým pohľadom, tak nemá onú surovosť, športovnosť, nutnosť motor skutočne vytacat a prišiel aj o svoju skvelú zvukovú kulisu. Pre niekoho je to mínus, pre iného plus. Pre vodiča , Ktorí kupujú auto a chcú slušnú dávku komfortu j e naopak nový motor v novej Alfe prínosom. Hluk motora ho nebude nijako rušiť a lineárnosť a väčší záťah z nižších otáčok mu prinesie pokojnejšia a plynulejšiu jazdu.
Zrýchlenie (GPS):
• 0-100 km / h: 8,6 s
• 0-160 km / h: 19,4 s
• 0-200 km / h: 39,8 s
• 1 km s pevným štartom: 27,2 s
Pružnosť (GPS):
• 60-160 km / h: postupné radenie 2-4 15,4 s
• 60-100 km / h: 3 st. 5,1 s; 4 st. 6,8 s
• 80-120 km / h: 3 st. 5,3 s; 4 st. 7,2 s; 5 st. 10 s; 6 st. 11,2 s
• 100-160 km / h: 4 st. 12,1 s; 5 st. 16,7 s; 6 st. 18,9 s
Prevody (tacho):
• 40: 2 - 2750; 3 - 1800; 4 - 1300
• 60: 2 - 4600; 3 - 3000; 4 - 2200; 5 - 1750; 6 - 1600
• 80: 2 - 6000; 3 - 4100; 4 - 3000; 5 - 2400; 6 - 2100
• 100: 3 - 5100; 4 - 3750; 5 - 3000; 6 - 2700
• 120: 3 - 6250; 4 - 4500; 5 - 3600; 6 - 3300
• 140: 4 - 5250; 5 - 4400; 6 - 4000
Spotreba
V dnešnej dobe už nie je veľa vodičov, ktorí neberú žiadny, alebo takmer žiadny ohľad na spotrebu. Fenomén, keď sa automobilky snažia mať za každú cenu čo najmenšiu spotrebu, si tak väčšinou vyberá daň v slabšej dynamike vozidla. Snáď každý vodič spoznal, ako sa vie spotreba ozvať, ak svojmu autu povolíte uzdu a chvíľu si s nim hráte. Ale späť k Alfe. Opäť použijem příměr s minulou generáciou Alfy, teda modelu 156. Motor 2,2 JTS, ako nástupcu litrových variantov TS a novšieho JTS, má zachovať vozidla slušnú dynamiku. Malú boliestky minulej generácie bola práve spotreba. Alfa dokázala urobiť nadpriemerne výkonné motory a ruka v ruke aj modely, ktoré ťažko hľadali konkurenta v súboji s časomierou, ale zároveň za to vodič platil nemilosrdnú daň v podobe pomerne vysokej spotreby.
Alfa uvádza u svojho motora spotrebu 13 l v meste, 7,3 l mimo mesta a 9,4 lv kombinovanom cykle, čo je približne o liter viac, ako u motora 2,0 TS a približne o 8 dcl viac, ako u motora 2 , 0 JTS. Ak zvážite nárast výkonu, ktorý je na úrovní šesťvalce z Alfy 156, a tiež hmotnosti, tak sa jedná o primeranú hodnotu. Avšak čísla výrobcu sú jedna vec, prax býva často veľmi odlišné.
Samotnú spotrebu ovplyvňuje mnoho faktorov a asi len málokto bude čakať, že vodič si nebude vychutnávať dynamiku a výkon, ktorý toto vozidlo ponúka. Na druhej strane nie každý pretekár a nie je každý deň posvícení a tak aj dynamickejšie zameraný vodič má svoje dni, keď nemieni bojovať o každý meter na okruhu alebo na ceste. Alfa 159 s motorom 2,2 JTS a výkonom 185 koní tak môže priniesť zaujímavé zistenia.
Mesto je pre väčšinu automobilov doslova pohrebiskom paliva a ak auto disponuje väčším motorom a výkonom, potom to platí dvojnásobne. Hoci Alfa uvádza spotrebu v meste 13 litrov, musíte si dať prácu, aby ste sa na túto hodnotu dostali. Hoci som testoval Alf u v zimnom období, kedy teplota padala aj desať stupňov pod bod mrazu a dával som ju zabrať v silnom brnenskom prevádzke, pohybovala sa spotreba do 12 litrov na 100 km. Ak som sa vyhol dopravným špičkám, potom išla spotreba ešte o pol litrov nadol. Na druhej strane sa stačí chvíľu snažiť byť na semaforoch prvý a tabuľková spotreba je na svete.
Mimo mesto a na diaľniciach opäť platí, že spotreba zodpovedá váhe vodičovej nohy. Pri dodržiavaní rýchlostných limitov a jazdách po okreskách sa spotreba pohybovala aj pri týchto teplotách okolo 7 litrov, na diaľnici potom nebol problém prejsť trasu Praha-Brno s tempomatovou rýchlosťou 130 km / h za 7,8 l na 100 km. Pri rýchlostiach okolo 90 km / h potom spotreba klesla pod sedem litrov.
Na druhej strane Alfa 159 zvádza k rýchlejšej jazde a tam si potom každý najazdený meter povie o svoju dávku benzínu. Pri naozaj ostrej jazde potom padá hranici dvadsiatich litrov veľmi ľahko a nezastaví sa ani pred tridsiatkou. Ale to platí naozaj len v prípade tzv jazdy 2-3-4 brzda-plyn. Kombinovaný priemer za celý test s podielom cca 30% diaľnica, 30% mestá a 40% Okresek mal hodnotu 9,2 l na 100 km, čo je na auto
so 136 kW, hmotnosťou 1490 kg a neutíchajúcou snahou zvádzať k zošliapnutí plynového pedála hodnota veľmi dobrá. Ak k tomu pripočítate podmienky, kedy približne polovica testu bola jazdenie na snehu a pri teplotách hlboko pod bodom mrazu a zimnými pneu, urobila Alfa ohromný kus práce a ona "rozežranost" motorov minulej generácie silno potlačila.
Zoradenie
Prvým výraznejším rozdielom, ktorý snáď privíta každý "Alfista" a aj veľa ostatných vodičov, je skrátenie Řadičky. Preč je pomerne nevkusná řadička, ktorá ku športovému autu jednoducho nepatria a miesto nej je na svete pomerne krátky kúsok, ktorý lepšie sprostredkováva vodicov zámer preradiť na iný stupeň. Radenie v Alfe 159 je absolútne dokonalé a bez sebemenší chybičky. Všetkých šesť stupňov má svoje jasné dráhy, nehrozí, že by vodič tápal, kam páku poslať, aby preradil na požadovaný rýchlostný stupeň. Samotné radenie dáva mierny odpor, ktorý je skôr dekorácií a oznamovateľom, že sa ide tým správnym smerom. Rýchlosti perfektne zapadajú a celý mechanizmus na to výborne napomáha. Akékoľvek podraďovaní o dva aj tri stupne a to aj bez medziplynu nerobí najmenší problém. Ani náznak neistoty alebo nejakého problému. Synchronizácia stupňov je na výbornej úrovni. Řadička a radenie má svojich šesť dráh a neutrál a nič viac okolo. Ak si teda chcete s Alfou pohrať, radenie vám nebude na obtiaž a bude vašim dobrým pomocníkom.
Na druhú stranu Alfa pri radenie nezaprie svoje športové ambície. Tým hlavným dôkazom je spojka, ktorá je nezvyčajne tuhá a dá veľa práce ju vymáčknout. Keď k tomu pridáte veľmi krátk u dráhu záberu, môžu nastať neskúsenému vodičovi nemalé problémy a to hlavne pri rozjazde. Práve vysoká tuhosť a krátky sklz bol na snehu častou príčinou zhasnutiu motora pri rozjazde. Výkon sa dávkuje veľmi zložito a bez riadneho tréningu bude vodič občas dosť nešťastný. Ďalším negatívom tejto tuhej spojky, ktorá má rovnaký charakter naprieč všetkými motorizáciami, je jazda v meste, keď vodiča dosť unavuje. Pre nežnejšia časť ľudstva to môže byť doslova nepríjemné. Charakter spojky by sa dal prirovnať ku keramickej, teda veľmi tuhý chod a krátka dráha sklzu. Výhodu takto naladenej spojky však ocenia vodiči, ktorí chcú využívať potenciál auta na
maximum, potom je takto ladená spojka prínosom a po zoznámení s ňou a osvojenie si jej charakteru prinesie veľa radosti.
Riadenie
Alfa 159 si po svojom predchodcovi zachovala pomerne strmé riadenie, aj keď na 1,75 otáčky u Alfy 156 GTA nemá. Necelé dve a pol otáčky volantu k úplnému vychýlenia potom naznačuje, kam mieria. Vďaka klasickej koncepcii riadenia, teda zachovanie hydrauliky, strmého riadenia a degresívneho posilňovanie, je kontakt s vozovkou v čase, keď väčšina vozidiel trpia na preposilňované "elektrické" konania, takmer labutí piesní. Alfa reaguje bleskovo na akékoľvek natočenia volantu, každý milimeter otočenie sa okamžite prenesie na kolesá, ktoré bleskovo zmenia smer. Vďaka dobrému nastavenie posilnovaca je potom v akomkoľvek čase čitateľné, v akej polohe sa nachádzajú kolesá. Ak teda vyznávate kvalitnú jazdu s maximálnou kontrolou a maximálnym kontaktom, riadenie vám bude slúžiť perfektne.
Malý problém môže nastať len u neskúsených vodičov alebo u vodičov, ktorí vyžadujú maximálny komfort. Pri jazdách po horšom povrchu sa občas nekvalita vozovky prenesie do volantu až moc a silnejšia korekcia sú potom na mieste. To je však s pôsobené koncepciou vozidla, teda motorom vpredu a pohonom predných kolies. Práve pri rýchlych prejazdoch ostrými zákrutami pod plynom treba volant držať naozaj pevne a korigovať tak snahu autá o porovnanie kolies. Toto je však nevýhodou všetkých vozidiel tejto koncepcie a nie je na to žiadny recept. Výhodou Alfy, proti iným předokolkám je však v tom, že pri takejto jazde vodič presne vie, v akej polohe sú kolesá a či sú schopné prenášať trakciu a nemusia sa tak spoliehať na preposilňované riadenie a elektronické stabilizačné systémy, ktoré upozorní, že je auto už na hrane šmyku.
Strmé, presné a okamžite reagujúce riadenie však prináša aj určité negatíva. Cez degresívna posilňovač riadenia je potrebné byť na volant opatrný, aspoň do doby, než si na riadenie dokonale zvyknete. Pretože Alfa reaguje bleskovo na pokyny vodiča, môže vás toto priniesť do miernych problémov a to hlavne pri vyšších rýchlost iach, kde je potrebné dávať pozor na strmosť.
Riadenie ide tak ruka v ruke s radením a brzdami, dokonale zapadá do charakteru vozidla a pokračuje tak v tradícii perfektného kontakte s vozidlom a umožňuje vodičovi plne kontrolovať svoju jazdu a prináša mu priamy kontakt s prednými kolesami. Vďaka strmosti potom nie je v technických pasážach nutné nijako ručičkových na volante, čo opäť prináša väčšiu bezpečnosť a prehľad o aktuálnom stave.
V meste potom posilňovač naozaj pomáha, preč sú už času, kedy sa bolo s Alfou nutné na ceste otáčať na dvakrát alebo trikrát a kedy slabšie povahy museli občas skutočne pritlačiť, aby vytočil kolesá. Riadenie je teda, ako sa rado často používa, perfektne komunikatívna s nulovou gumovostí a perfektný odozvou.
Brzdy
Samostatnou kapitolou u Alfy 159 sú brzdy. Ak platilo u minulej generácie, že patrí k špičke segmentu, v novej Alfe sú ešte o krok ďalej. Ce lý brzdový systém je bohato dimenzovaný a takmer nepozná slovo únava. Kvalitné materiály a perfektné naposilování umožňuje vodičovi mať maximálnu kontrolu nad množstvom brzdného účinku. Platničky sa do kotúče zakusuje takmer bez únavy a je im jedno, či sú studenej alebo zohriatej spanilou jazdou s maximom ich využitia. Deceleraci je blesková av takej miere, akú si určí vodič. Posilňovač tu opäť plní funkciu pomocníka a nie pána, a tak nenastane situácia, kedy by vodič tápal, ako ten pedál stlačiť, aby brzdil ako potrebuje. Celá dráha pedálu je jasne definovaná a akékoľvek ďalšie šroubovák ocelový znamená presne daný brzdný účinok. Pritom nie je brzdový pedál nijako tvrdý a tak jazda so súčasným bržděním aj pridávaním plynu. Pedále plynu aj brzdy majú k sebe opäť blízko a pritom nehrozí, aby vodič nechtiac zavadil o vedľajšie pedál.
http://www.autorevue.cz/default.aspx?section=132&server=1& article=7617&chapter=25865